Krátkodobý lov

V druhej časti tejto našej mini série som písal o veľmi dôležitých vlastnostiach, ktorými musí byť vyzbrojený každý, kto chce byť opakovane úspešný a pravidelne dostať na prút peknú rybu. Prekvapilo ma ako si viacerí z vás priznali, že vás nikdy ani len nenapadlo, že aj toto sú dôležité dieliky do celej tej skladačky s názvom „AKO ULOVIŤ KAPRA“. Veru, že sú a dokonca si dovolím povedať, že v určitých situáciách sú omnoho dôležitejšie ako to, čo máme na brehu na stojane, čo máme oblečené, alebo čo máme pod háčikom a podobne. Niekedy mám pocit, že sme skôr rybári manekýni než skutočný lovci a pohodlie je nám prednejšie ako úlovok, ale toto má každý asi trochu inak a ja sa snažím zaradiť do tej kategórie, kde je pre mňa prednejšie a dôležitejšie to aby všetko, čo vplýva na môj úspech, čiže všetky zložky lovu, ktoré dokážem ovplyvniť boli splnené a urobené na 100%. Verte mi, ale, že to nedokážem vždy a všade. Každoročne na mňa doľahne obdobie, kedy sa mi nedarí a to aj vtedy, keď fakt makám, chodím k vode, pozorujem, premýšľam no proste robím ako najlepšie viem a nie a nie to prelomiť. Vždy, ale vydržím a nakoniec sa to predsa len zlomí a ja väčšinou aj s pekným zážitkom a príbehom si „náhodou“ sadnem na neobľúbené miesto (aj keď už roky tvrdím, že náhody neexistujú) alebo ma iné okolnosti dovedú niekde kde to nakoniec predsa len vystrelí a ja si povodím a poťažkám nádhernú a v týchto prípadoch fakt zaslúženú rybu, ktorá mi dá možnosť okamžite zabudnúť na všetok doterajší nezdar a vleje mi novú krv do žíl. Ak ma budete niekedy počuť kričať na celé jazero slová JOOOO, alebo JE TO TAAAAM, vedzte, že sa práve „zlomila“ jedna s takýchto neúspešných sérií. Vôbec to nemusí byť obrovská ryba, ale skôr určité zadosťučinenie za všetku tú snahu a prácu.   

Trochu som, ale odbočil a tak sa vráťme k technike. Predpokladajme, že sme dostatočne trpezliví všímaví, oddaný, že si už veríme a že sme vytrvalí. Samozrejme máme vercajch, ktorý vydrží to, čo od neho potrebujeme aby vydržal a návnadu a nástrahu, ktorej dôverujeme. Ak si môžeme v týchto všetkých oblastiach povedať, že sme pripravení,  tak prichádza na radu pre mňa veľmi dôležitý faktor úspešného lovu veľkých kaprov a to je posledný meter celej zostavy.

Spadá do toho:

• hadička proti zamotaniu, olovená šnúra, fluorocarbonový nadstavec
• záťaž - olovo, betón, kameň
• montáž
• nástraha

Hadička proti zamotaniu, olovená šnúra, fluorocarbonový nadstavec

Všimol som si, že túto časť posledného metra celej zostavy podceňuje naozaj veľa rybárov. Jednoducho na kmeňový, respektíve šokový vlasec navlečú záťaž, na koniec priviažu obratlík, alebo rýchlovýmenný klip, na ktorý už ide priamo koncová montáž s háčikom a je hotovo. Nevravím, že to je zle, alebo, že to nefunguje, ale priznám sa, že som to odskúšal veľakrát aj tak aj tak a jednoznačne som za používanie týchto materiálov nad záťažou. Mám na to hneď niekoľko dôvodov. V prvom tade je to ochrana samotnej ryby pred poranením. Zasa si môžu mnohí myslieť, že je to zbytočné a rybe to neuškodí, ale opak je pravdou. Ak máte na navijaku namotaný vlasec s priemerom okolo 0,30mm a na tom hneď navlečené olovko a na konci montáž, je tých posledných 80cm pre kapra, respektíve každú rybu, veľmi nebezpečných. Stále hovoríme o snahe uloviť veľké jedince, tak tých posledných cca 80-100cm sa pri tom ťahu správa doslova ako nožík. Neviem to inak slovami opísať, ale fakt si uvedomme, že veľká rybka už vynaloží naozaj poriadnu silu pri súboji a o spomínaný vlasec sa počas celého zdolávania obtiera a obtáča a pod. Tým pádom je pri tak tenkom materiáli veľká pravdepodobnosť, že si poraní plutvy, či žiabrové oblúky. O rezných ranách na koži (hlavne u jedincov bez šupín) ani písať radšej nebudem.  Na mnohých európskych jazerách to majitelia už dávno pochopili a do povinných pravidiel zaviedli používanie týchto materiálov aby ochránili svoje ryby.

Ďalšou výbornou vlastnosťou týchto materiálov, je maskovanie posledného metra zostavy na dne. Toto je ďalší prvok, kvôli ktorému používam olovenú šnúru, či fluorocarbonový nadstavec prakticky vždy a všade. Zasa sa priznám, že je slovami takto na papier trochu komplikované vysvetliť ako presne to myslím, ale je fakt veľmi kontraproduktívne, keď by vám posledný meter zostavy na dne nejako plával, respektíve vyčnieval, alebo bol priveľmi viditeľný (fluorescenčné vlasce (krikľavá červená, či žltá farba). Tu je proste opäť ideálna cesta zamaskovať to ako je najviac možné. Ono si treba fakt uvedomiť, že veľký kapor žije v danej lokalite kde ho lovíme už mnoho a mnoho rokov. Tým pádom je jasné, že pozná doslova každý kamienok na dne, každú vyvýšeninu, každé zákutie a tým pádom spozoruje okamžite každučkú aj nepatrnú zmenu v jeho prirodzenom prostredí. Akonáhle mu na miesto, kde sa chodí kŕmiť dáme so cesty zle zamaskovaný krikľavý vlasec, alebo niečo podobné je 1000% isté, že to spozoruje a začne byť ostražitejší, alebo sa ak mal s tým zlé skúsenosti úplne vyplaší a odpláva. Už som to niekde spomínal, ale skúste si predstaviť, že vám doma u vás v kuchyni na stôl kde pravidelne raňajkujete, obedujete a večeriate natiahnem cez stôl kde máte na tanieri rezeň a ďalej aj cez kuchyňu aj vzduchom nejaké lano. Všimne si to úplne každý, obzvlášť keď vás v tom rezni „očakáva“ háčik, ktorý vás bolestivo pichne do pery a povláči vás nasilu po celom dome. Samozrejme to píšem trochu žartovne, ale takto nejako si to treba preniesť v myšlienkach pod vodu a predstaviť si ako vyzerá naša zostava na danom mieste a verím, že mnohí z vás pochopia, čo sa tu snažím opísať. To maskovanie a doslova priklincovanie toho posledného metra ku dnu je veľmi veľká súčasť toho, či budeme opakovane úspešní, alebo nie. Opäť je jasné, že sú chvíle kedy kapor z nejakého dôvodu stratí ostražitosť a dá sa chytiť aj pri úplne viditeľných a nezamaskovaných montážach, ale je to iba občas a drvivú časť sezóny vám ovocie prinesie iba maximálne sústredenie sa aj na takéto „detaily“. Obecne sa držím pravidla, že na zakalenejšie a tmavšie lokality, alebo pri love na hranách, či v ich okolí používam cca 100cm olovenej šnúry, pretože tu nie je až tak kľúčová vlastnosť maskovania farba, ale aby to po celej dĺžke ležalo na dne. Naopak ak je lokalita čistá s dostatočne priehľadnou vodou, alebo ak chytám v plytkých partiách vôd (do 2m hĺbky) kde cez deň preniká veľa slnečného svetla dávam vždy fluorocarbonový nadstavec, kvôli tomu, že tieto materiály síce nie sú pod vodou neviditeľné ako sa často spomína, ale dokážu lomiť svetlo tak, že sú fakt perfektne zamaskované a ťažko spozorovateľné aj pre samotné ryby. Nezabudnite však každý takýto nadstavec na konci kde sa stretá s kmeňovým, respektíve šokovým vlascom zaťažiť bročkom, alebo plastickým olovom. Áno až takéto detaily niekedy rozhodujú.            

Ďalšia vynikajúca vlastnosť týchto koncových materiálov je ich perfektné predchádzanie možnosti zamotania montáže pri nahadzovaní. Aj toto je veľmi častá chyba mnohých rybárov, ktorí veria v úspech a po niekoľkých hodinách lovu po vytiahnutí udice z vody zistia, že montáž bola zamotaná a tým pádom možnosť uloviť kapra nulová. Pozná to určite každý, takže aj kvôli tomuto je dobré tieto materiály používať.

Záťaž - olovo, betón, kameň

Ďalší dôležitý dielik úspešnej koncovej zostavy je záťaž. Najskôr zopár slov k váhe záťaže, ktorú používame. Je úplne jedno, či je to olovo, betón, alebo kameň (teda aspoň v tom zmysle, o ktorom chcem práve písať). Aj toto som už spomínal, ale je to veľmi dôležité a tak ako sa hovorí, že opakovanie je matkou múdrosti si to preberieme znovu. Skúste si predstaviť, čo všetko už muselo prejsť veľkému kaprovi cez tlamku. Keďže nemá ruky, ide mu cez tlamku doslova všetko. Nie len potrava, ale aj všetko to, čo chce preskúmať. Tým pádom je jeho tlama opotrebovaná, kožu má na nej veľmi pevnú a tvrdú. Prirovnajme si to ku koži na ruke staršieho, vetrom ošľahaného deduška, ktorý celý život pracoval na poli s motykou a kosou. Jeho koža prácou stvrdla natoľko, že sa mu nezapichne do dlane každá trieska ako u mladého šuhaja, ktorý možno ani nevie, čo je to motyka 😊 Ale nie teraz vážne. Aj u veľkého starého kapra je to tak, že treba na prepichnutie jeho pevnej kože na tlamke značnú silu a to sa dá docieliť iba váhou záťaže. Priznám sa, že 100g je moje absolútne minimum a ak sa dá použijem radšej ešte ťažšie (120g, 130g, 140g) Zasa to záleží samozrejme od situácie. Lebo sú aj také kedy kvôli vyvážke dám aj 300g, ale to je iná téma. Naozaj sa toho nebojte, je to len ku prospechu veci. Tvar záťaže je tiež dosť podstatná vec. Treba ju prispôsobiť danému lovu. Keď nahadzujem, je vhodné použiť tvar slzy, aby sa dobre zarezávala do vzduchu a pokiaľ možno aby nerotovala počas letu. Naopak pri vyvážke mám radšej placatejšie tvary, ktorých centrálna váha je predsa len viac smerovaná doprostriedka záťaže, kde máme obratlík s montážou a tým pádom je to efektívne v maximálnej možnej miere pri samozáseku. Aj tu pri záťažiach by sa dalo popísať toho ešte veľa, na záver poradím aspoň jednu obľúbenú fintu. Čoraz viac sa do popredia dostávajú betónové záťaže, ktoré tiež s obľubou používam, keď to situácia vyžaduje. Ani nie kvôli tomu, že sú ekologickejšie ako olová, lebo skoro vôbec nelovím na odpadávajúce systémy, ale preto, lebo si ich môžem nadipovať. Doslova si ich nechám namočené v dipe aj niekoľko dní a ony pekne absorbujú na povrchu časť tohto dipu a následne fungujú ako perfektný nosič arómy do daného okolia nástrahy a to je aspoň podľa mňa pri krátkodobom love veľmi žiadúce vedieť rybu zaujať rýchlo a bez veľkého kŕmenia, čo je pri týchto krátkych akciách zbytočné. Veď skúste sami, mne to dopomohlo už k zopár pekným rybám.

Nech sa vám všetkým darí a nezabudnite: ČO ZASEJEŠ, TO BUDEŠ ŽAŤ! Držím vám palce...

Za 3Fish Team

Miloš Švihorík