Krátkodobý lov - pokračovanie

Pokúsim si sa vysvetliť, ako a aké komponenty na to môžete použiť, ako fungujú a na čo si dávať pozor pri ich prezentácii.

V prvom rade si napíšme zopár informácií o technických veciach ako sú:

• háčik
• nadväzcový materiál
• ostatné komponenty

Háčik.

Nebudem písať o konkrétnom tvare, modeli, či výrobcovi. Popíšem skôr vlastnosti na ktoré si dávať pozor a čomu venovať maximálnu pozornosť.

V prvom rade je to ostrosť háčika. Aj o tom bolo toho povedané už veľmi veľa, ale stále to platí a platiť aj vždy bude. Ostrý háčik je totiž najdôležitejšia časť celej zostavy. Darmo budete mať perfektne všetko naviazané, nastražené a nahodené na správne miesto a neviem, čo ešte, keď vám tupý háčik nedokáže preraziť tvrdú kožu v kaprej tlamke. Ten vám trasením hlavy, či vyflusnutím prúdu vody, vyhodí z papule a vám maximálne jeden, či dva krát pípne signalizátor, ryba sa splaší a tým to celé končí. Verte, alebo nie, ale takto sa to deje veľmi často. Mnohí z nás si to vôbec neuvedomujú, ale ostrý háčik je naozaj alfou a omegou úspešného zaseknutia kapra. Preto vždy pred každým nahodením, či vyvezením vašej montáže, poriadne skontroluje, či je váš háčik stopercentne ostrý. Buďte v tom dokonca až tak dôslední, že ak máte akúkoľvek čo i len malú pochybnosť, bez rozmýšľania ho vymeňte, alebo dobrúste. Čo to však je ostrý háčik? Aj v tomto bude mať zrejme každý trochu iné kritériá a ja môžem napísať iba svoje dva, sktorými rýchlo a efektívne zistím, či je háčik dostatočne ostrý. Prvý je test na koži na vnútornej strane dlane oproti palcu. Tu veľmi zľahka prejdem špičkou (ostrím) háčika po koži a ak sa hneď pri prvom kontakte s kožou zachytí tak, že sa už nevie ďalej pohybovať v smere môjho ťahu po dlani, ale zapicháva sa hlbšie a hlbšie pod kožu, tak je ostrý a môže „ísť“ do vody. Ak to nefunguje ako som opísal, skontrolujem to na nechte palca. Opäť hrot háčika jemne priložím pod uhlom na necht a ťahám smerom k okraju. Ak sa hneď zapichne a „drží“ v nechte, tak je dobre, ak sa „šmýka“ tak ho treba prebrúsiť, alebo vymeniť. Pri ostrosti ma napadá ešte jeden postreh, ktorý vám môže pomôcť. Používam háčiky od viacerých výrobcov aj menej známych, ale aj tých najznámejších a stalo sa mi už naozaj dosť veľa krát, že ani úplne nový háčik priamo z kúpeného balenia  nebol dostatočne ostrý. Dokonca som u jednej nemenovanej renomovanej značky musel dobrusovať až tri, či štyri kusy z jedného balenia. Tvar a pevnosť tohto konkrétneho modelu mi však veľmi vyhovuje a tak mi to zato stojí. Nespoliehajte sa teda na to, že to je nové a že ste na to videli bombastické reklamy a recenzie. Dôverujte len sami sebe a každý jeden háčik pred poslaním pod vodu precízne skontrolujte. V tomto detaile to doslova radšej urobte tak, že radšej majte pod vodou stopercentne ostrý a kvalitný háčik ako drahý prút na stojane vonku na brehu, lebo ten vám samotnú rybu nechytí. Celkovo rád používam veľké háčiky veľkosti 4 a 2. Zasa je to preto, lebo cieľová ryba je veľký kapor a mám skúsenosť, že menší háčik býva prevažne vyrobený s tenšieho drôtu a tým pádom sa môže ľahšie „prerezať“ cez kožu v tlamke a kapra stratíme. Navyše mu tak môžeme spôsobiť aj nepekné poranenie. Veľký háčik je s hrubšieho materiálu a ten omnoho lepšie „sedí a drží“ v mieste vpichu „neputuje“ v kaprích ústach a tak zostane aj po vytiahnutí ryby a vybratí háčika iba jeden vpich, ktorý nespôsobí žiadne veľké škody a zranenia rybe, ktorú verím, by sme radi v čo možno najlepšej kondícii ulovili buď opäť my, alebo niekto iný. Tak isto mám rád háčiky so širším oblúčikom a hlavne nech sú pevné a nevyhýbali sa pri zdolávaní. Na všetko toto si dajte veľký pozor.  

Nadväzcový materiál.

Druhá avšak nemenej dôležitá časť  našej montáže je materiál, s ktorým spojím háčik s obratlíkom, respektíve rýchlovýmenným klipom a následne záťažou. Opäť sa veľmi často stretávam s tým, že túto časť montáže rybári dosť podceňujú a potom sa čudujú, že nemajú záber, alebo, že vytiahnu montáž zamotanú, alebo sa im pretrhla a podobne. Všetko toto sú bežné detaily, ktoré mnohí podcenia a preto tomu treba venovať maximálnu pozornosť. Veď si len uvedomme, že to je materiál, ktorý je bezprostredne najviac namáhaný. Dokonca od neho potrebujeme aby nám v určitých situáciách „pomohol“ urobiť našu montáž jemnou, alebo naopak neohybnou. Zamaskovať ju, alebo úplne ju svojou váhou doslova „priklincovať“ ku dnu. Predstavme si prosím, že práve toto je tá časť montáže, ktorá prichádza (po háčiku) najviac do kontaktu s kaprou tlamkou. Je v bezprostrednej blízkosti miesta, kde máme nástrahu a tým pádom aj v zornom poli zraku kapra (ak je čistá voda). Presne kvôli tomu si treba vysvetliť zopár pravidiel, ktorých sa pri výbere a následnom použití pridržiavam už celé roky. V prvom rade si tieto materiály rozdeľme do dvoch hlavných skupín:

• mäkké nadväzcové materiály (šnúrky)
• tuhé nadväzcové materiály (poťahované šnúrky, fluorocarbony)

Mäkké nadväzcové materiály – šnúrky.

Priznám sa, že ich nepoužívam veľmi často, ale sú situácie, kedy to bez nich nejde. Nepoužívam ich preto, lebo ich pevnosť je aj pri silnej nosnosti predsa len silná dovtedy, kým nepríde na akýkoľvek kontakt s prekážkou pod vodou, alebo nejaký nechcený uzlíka a pod. Potom ich nosnosť rádovo klesá a sú veľmi náchylné k pretrhnutiu, čo je pri love veľkých a ťažkých rýb kontraproduktívne. Dokonca aj pri nahadzovaní sú mäkké šnúrky omnoho viac náchylné k zamotaniu, takže už tieto dva aspekty ich skoro úplne vylúčili z môjho lovu. Jediný prípad, kedy po nich siahnem je použitie veľkých PVA sáčikov kedy do nich dnu vkladám nielen samotnú nástrahu s montážou, ale aj celé olovko a časť systému nad ním. Vtedy je nutné použiť mäkkú šnúrku, ktorá sa do PVA sáčika pekne „poskladá“ a ak ju v prostriedku medzi háčikom a olovkom trochu zaťažíme tungstenovým tmelom je prezentácia celej zostavy perfektná. Ale pokiaľ je to možné sa im vyhýbam.

Tuhé nadväzcové materiály - poťahované šnúrky, fluorocarbony.

Tieto sú naopak pre mňa absolútne neodmysliteľnou súčasťou tých posledných, avšak rozhodujúcich centimetrov prezentácie mojej nástrahy. Je jedno, či už je to stužená (poťahovaná) šnúrka, alebo rôzna variácia fluorocarbonu. Obe možnosti používam prakticky stále. Poťahované šnúrky na dne kde sa nachádzajú usadeniny, bahno, tlejúce lístie, rašelina, rastliny a pod. Proste všade tam, kde mi záťaž zapadne aspoň trochu do mäkkého nánosu a tu potrebujem aby sa ohybnejší materiál aspoň mierne ohol a nevytváral mi na dne akékoľvek oblúky, slučky a pod. Fluorocarbon je v týchto prípadoch nevhodný, lebo jeho tuhosť a nepoddajnosť, dokáže pri zarytej záťaži doslova trčať nad ňu a prezentácia je absolútne nevhodná a verte mi, že pre veľkú rybu veľmi ľahko rozpoznateľná, „že tu niečo nehraje“ a tak naše miesto isto opustí a v najbližšom období ho isto obopláva širokým oblúkom. Naopak na tvrdom podklade ako je piesok, štrk, vybité tvrdé dno od rýb a podobne je na mieste siahnuť práve po spomínanom fluorocarbone. Tu je to na mieste, lebo záťaž leží pekne na dne, fluorocarbon smeruje tým, že je tuhý perfektne narovnaný priamo k háčiku s nástrahou a to je to, čo presne chceme dosiahnuť. Takto prezentovaná nástraha je to pravé orechové ako to mám rád ja a mám aj takú skúsenosť, že mi to v mnohých prípadoch toho vysnívaného kapra aj chytí. Ďalšou devízou týchto materiálov, je ich pevnosť a oderuvzdornosť. Niektoré fluorocarbony vydržia naozaj neskutočné veci a tým pádom môžeme ako sa hovorí „pokojne spávať“.           

Ostatné komponenty.

Mám na mysli všetky tie obratlíky, závesky, hadičky, rovnátka, gumičky, zmršťovačky, no proste všetko potrebné k výrobe vhodnej montáže. Nechcem radiť od koho si máte, čo kupovať, to si každý musí odskúšať, čo mu najviac vyhovuje, ale dbajte pri výbere hlavne na to aby ste sa mohli na to 100% spoľahnúť. Je to totiž zlý sen keď sa konečne dočkáte veľkej ryby na prúte a povolí vám taká „banalita“ ako obratlík, alebo niečo podobné. Zažil som to už u chalanov, čo chceli práve na tomto ušetriť a neoplatilo sa to. Platí to fakt pri každom komponente, ktorý je zodpovedný aby udržal veľkú rybu počas zdolávania. Preto rád ľuďom radím ako som už viac krát písal, že radšej lacný prút na brehu ako lacné komponenty pod vodou. Dbajte na to vždy a vo všetkom.

Nezabudnite však skúšať, ktorá montáž je tá správna až dovtedy, pokým nebudete ozaj pravidelne úspešný tak ako dostať záber, ako aj úspešne zdolať rybu až do podberáku. Opäť aj tu platia pravidlá spomínané s predošlých článkoch o tom, že treba byť najtrpezlivejší, najvšímavejší, najoddanejší a najvytrvalejší. Aj pre montáže platí presne to isté a vždy chvíľu trvá, tým rybár nájde to pravé. Potom to už funguje spoľahlivo. Aj keď sú dni, kedy je všetko inak a nefunguje nič, čo ste si mysleli, že by malo, ale presne to je tá krása rybačky.......

Nech sa vám všetkým darí a nezabudnite: ČO ZASEJEŠ, TO BUDEŠ ŽAŤ! Držím vám palce...

Za 3Fish Team

Miloš Švihorík